Spojivá

Označenie spojivá je z dôvodu schopnosti spájať materiál ako je zrno kameniva. V stavebníctve sa používajú anorganické spojivá (vápno, cement) alebo organické spojivá (asfalt, syntetická živica). Anorganické spojivá – maltoviny môžu byť vzdušné, ktoré tvrdnú len na vzduchu alebo hydraulické. 

Vzdušné vápno je oxid vápenatý, ktorý sa vyrába pálením vápencov alebo dolomitických vápencov pri teplotách ako pálené vápno (nehasené). 

Klasifikujú sa na základe obsahu oxidov MgO + CaO. Miešaním s vodou sa vápno hasí – hydratuje, vzniká hydroxid vápenatý a vzniká teplo (1160kJ/kg vápna). Pri hydratácii sa objem zväčšuje čo nazývame výdatnosť vápna (min. 2,6 l z 1 kg vápna).

Vápno sa môže hasiť suchým spôsobom v hydratátore s množstvom vody približne 65 litrov na 100 kg páleného vápna.  Hasením na sucho vzniká vápenný hydrát a vápenná kaša sa pripraví pridaním vody.

Pálením uličitanov vápennatých (slienitých vápencov) a mletím vyrábame hydraulické vápno. Obsahuje najmä kremičitany, hlinitany a železitany vápenaté. Hydraulické vápno sa delí do tried podľa pevnosti v tlaku od 3,0 do 7,5 MPa po 28 dňoch tvrdnutia. Čím viac voľného CaO je v hydraulickom vápne, tým dlhšie trvá tvrdnutie. Vysoký obsah CaO a MgO ma negatívny vplyv na pevnosť mált a betónov. Vyššie množstvo aluminátov urýchľuje tvrdnutie. Omietky sú hutnejšie, majú vyššie pevnosti ako pri použití vzdušného vápna. Vápno je vhodné do mált, na výrobu betónov nižšej pevnosti, na murovanie, omietky a štukatérske práce.

Vhodným spojivom pre kyselinovzdorné malty je vodné sklo. Používa sa do mált a betónov s odolnosťou proti vysokým teplotám až do 1000 stupňov Celzia. Zlepšuje odolnosť stavebných materiálov proti poveternostným vplyvom.

Tepelným spracovaním sadrovca – odvodnením získavame sadru, ktorá sa melie na jemný prášok. Pri pálení sadrovca alebo anhydritu pri teplote  okolo 1000 stupňov Celzia vzniká anhydritová sadra. Podľa chemického zloženia môže byť sadra polhydrátová alebo anhydritová a podľa použitia modelárska, štukatérska alebo omietková. Schopnosť spájania nadobúda hydratáciou. So zvyšujúcim obsahom anhydritu sa spomaľuje tuhnutie sadry. Najpomalšie tuhnúcou sadrou je anhydritová a je vhodná na sadrové omietky, spojivo do mált a betónov. Sadra je neutrálna, nevytvára alkalické prostredie a oceľová výstuž v nej môže rýchlo korodovať. Sadra má schopnosť pohlcovať vlhkosť. Pre zlepšenie vlastností sa do sadry pridávajú prísady.