izolaČné materiály
Druhy izolačných materiálov
Izolácie zabezpečujú ochranu stavby pred vodou a vlhkosťou, zabraňujú únikom tepla alebo kompenzujú nadmerný hluk a otrasy. Okrem svojej primárnej funkcie chránia aj stavebné materiály a zvyšujú ich trvanlivosť. Poznáme ich vo forme izolačných pásov, fólií, náterových látok a tmelov. Sú vyrábané na báze živíc, kaučokov, silikátov alebo ílov.
Izolácie na báze asfaltov sa vyrábajú z čistých prírodných zmesí alebo ropných živíc. Ropný asfalt vzniká pri destilácii ropy. Asfalty sú nepórovité a mrazuvzdorné s hustotou okolo 1000 kg/m3. Odolávajú anorganickým zlúčeninám vrátane kyselín a sú horľavé. S cieľom zvýšiť kvalitu asfaltov sa vyrábajú modifikované asfalty s prísadami na zlepšenie vlastností. Podľa spôsobu spracovania môžu byť spracovateľné za tepla pri teplote 150-200 stupňov Celzia (laky, asfalty, tmely) alebo za studena (laky, emulzie, suspenzie, tmely). Nanášanie suspenzií by nemalo byť pri nízkych teplotách.
Dechty vznikajú pri tepelnom rozklade uhlia, dreva, rašeliny alebo iných rastlinných materiálov v tekutej forme. Sú menej trvanlivé ako asfalty a používajú sa ako náterové a impregnačné látky.
Izolácie na báze plastov proti vode a vlhkosti na báze polyvinylchloridu, polyetylénu, polypropylénu alebo iných modifikovaných plastov môžu byť podľa surovín termoplasty, elastoméry alebo termoplastické elastoméry. Povrch termoplastov sa aktivuje horúcim vzduchom. Medzi termoplasty patrí mäkčený polyvinylchlorid – P PVC, vinilacetát-etylén – VAE, etylén-vinylacetát – EVA, polyetylén – PE, polyetylén-chlorid – PEC, chlórovaný polyetylén – CPE, POC bitúmen, EC – bitúmen, polyizobutén – PIB alebo polypropylén – PP. Charakteristickou vlastnosťou elastomérov je pružná (elastická) deformácia pri namáhaní ťahom. Tieto fólie sa až na výnimky nedajú vzájomne spájať tepelnou aktiváciou horúcim vzduchom.
Tepelné izolácie môžu byť na báze minerálnej vlny (anorganické), penových plastov (organické) alebo sypké z expandovaného perlitu. Vláknité izolácie môžu byť čadičové vyrobené z čadiča, diabasu alebo podobných hornín a sklenené, vyrobené zo sklárskych surovín. Z hľadiska horľavosti má čadičová vlna vyšší bod tavenia v porovnaní so sklennou vlnou. Expandovaný perlit sa používa vo forme tepelnoizolačných násypov, alebo na výrobu tepelnoizolačných mált.
Vo všeobecnosti možno povedať, že všetky tepelnoizolačné materiály sú vhodné aj ako izolácia proti hluku. Špeciálne izolácie zabezpečujú ochranu pred agresívnym prostredím, požiarom, žiarením, tlakovej vody či plynom. Izolácie proti agresívnemu prostrediu sú z keramiky, čadiča, špeciálnych betónov, polymérbetónov alebo špeciálnych plastov (polyizobutylén, modifikované plasty). Ako izolácie proti požiaru sa používajú omietky na báze špeciálnych silikátových mált, polymércementové, vláknocementové kompozity alebo špeciálne peny.
Ako izolácie proti požiaru sa používajú omietky na báze špeciálnych silikátových mált, polymércementové, vláknocementové kompozity alebo špeciálne peny. Ako izolácie proti röntgenovému žiareniu sa používajú špeciálne veľmi ťažké betóny s objemovou hmotnosťou nad 3500 kg/m3.
Žiaruvzdorné izolácie schopné odolávať teploty nad 1500 stupňov Celzia sú vláknové výrobky z hlinitokremičitých materiálov. Vyrábajú sa z oxidu hlinitého a kremičitého piesku. Medzi žiaruvzdorný materiál patrí aj tabulárny korund, ktorý má vysokú pevnosť a dobrú odolnosť proti náhlym zmenám teploty. Do skupiny žiaruvzdorných materiálov patria aj zirkóny. Ako izolácie proti tlakovej vode sa používajú konštrukcie z hutného vodostavebného betónu a špeciálne silikátové alebo polymércementové malty a fólie na báze plastov.