vnútorné montované obklady

Používajú sa z obkladových dielcov ako vrchnej pohľadovej konštrukcii kotvenej na nosnej konštrukcii roštu pomocou kotviacich prvkov. Plnia estetickú alebo protipožiarnu funkciu, kryjú nerovnosti podkladu alebo zlepšujú tepelnotechnické a akustické vlastnosti obvodovej konštrukcie.

Kotvenie obkladu sa môže realizovať pomocou roštov alebo priamo na konštrukciu príchytkami. V prípade dreveného roštu je potrebné chrániť drevo pred vzlínaním vlhkosti zo stavebnej konštrukcie. Za drevenými obkladmi je vhodné mať vzduchovú vrstvu 20 mm. Ak je za vnútorným obkladom otvorená vzduchová vrstva, tepelný odpor sa počíta z vrstiev za obkladom. Za obkladom nesmie nastať kondenzácia vodnej pary. Ak sa za obkladom nachádza odvetraná vzduchová vrstva a tepelná izolácia, je potrebné umiestniť za odvetranú vzduchovú vrstvu parozábranu pred tepelnú izoláciu.

Akustická ochrana priestorov obkladovými konštrukciami zvyšuje vzduchovú nepriezvučnosť. Obkladové dosky sa kotvia pružnými spojmi na nosnú konštrukciu pre zlepšenie zvukoizolačných vlastností aby sa zvuková energia neprenášala do ďalších konštrukcií. V pórovitých materiáloch dochádza k absorbcii akustickej energie čo spôsobuje pohlcovanie zvuku. Vlastnosti materiálu sa vyjadrujú pomocou súčiniteľa zvukovej pohltivosti, ktorý je pri materiáloch s nízkou pohltivosťou menší ako 0,2 a pri vysokej zvukovej pohltivosti až 0,8. V prípade vláknitých materiálov sú vhodné tenké vlákna a pórovité materiály nie je vhodné povrchovo upravovať nátermi.

Z hľadiska požiarnej odolnosti sa obklady stien posudzujú podľa horľavosti a šírenia požiaru. Na základe horľavosti sa podľa normy zatrieďujú do skupín. Index šírenia plameňa obkladov sa vyhodnocuje na základe skúšok. Chránené únikové cesty by mali mať obklady z nehorľavých materiálov pre bezpečnosť úniku a zásahu. Vnútorné obklady sa vyrovnávajú na hrubej neomietanej konštrukcii rektifikáciou roštu.